
Tákže napíšem tu prvú časť do môjho denníka. Bude to pravdivá story. Dúfam že si to prečítate. Tákže poprosím vás Klik. Celý článok.
Ahojte. VOlám sa Veronika. Prezývajú ma Nikola alebo NicoleTTa. Pred dvoma rokmi som sa zoznámila s úplne super chalanom. Volá sa Alex. Má 15 rokov. NArodeniny oslavujeme v ten istý deň čiže 20.8. Tochto roku bude mať 16 a ja 15. Nevideli sme sa rok a pol pretože sa odsťahoval do Itálie. Za ten čas sme sa videli len raz a to boli dva týždne. Píšeme si, voláme si. Teda už si nevoláme. NEviema ni prečo. Predtým než som ho spoznala to bol úplne iný človek. BOl to alkoholik, tuhý fajčiar a ešte sa aj rezal. No keď sme sa spoznali od základov sa zmenil. Zmenil sa len kvôli mne. Kvôli tomu že sa do mňa zamiloval. 20.8. sme oslavovali spoločne narodeniny a náš 6 mesiacov dlhý vzťah. Bol to najkrajší deň v mojom živote. Smiali sme sa, objímali sa, bozkávali. PRoste boli sme šťastný. O dva dni nato prišiel za mnou so správou že odchádzali do Itálie za rodičmi. Kvôli tomu aký bol predtým než spoznal mňa. Rodičia mu neverili a tak musel ísť. O pár mesiacov nato mi prišla správa že je v Košiciach a že sa chccu jeho rodičia so mnou porozprávať. TAk som sa teda s nimi stretla. Jeho rodičia mi vykričali do tváre to že prečo som ho zmenila na alkoholika a fajčiara. A že kvoli mne sa začal rezať. Pravda to však nebola. A tak Alex a ja sme všetko jeho rodičom vysvetlili. Konečne to pochopili no museli sa vrátiť naspäť do Itálie. Kvôli práci. Prešiel rok. Nepísali sme si nič. A zrazu 10.4.2009 mi príde správa od Alexa. Vraciam sa naspäť do Košíc kvôli tebe. MIlujem ťa. Keď som s aho opýtala na to že čo mu nato povedali rodičia mi napísal toto : Je im jedno že čo bude so mnou. Bola som šťastná no zároveň som sa azčala báť. A bojím sa do teraz. Bojím sa a bojí.
TAk čo hovoríte na prvú časť??
Super =)
Napíš na lbog kedy bude 2 časť :-D