
Tákže dajte si prosím celý článok a začnite čítať môj príbeh. :))
Ahoj volám sa Jessica Terrinová. Mám 16 rokov a bývam v deckom domove. Ako vyzerám? Som vysoká šíthla a mám vlasy, ktoré sú ohnivo červené. Kamarátov nemám. Som uzavretá do seba.
Bol piatok ráno a ja som išla do školy s pocitom že na druhý deň už nebudem pozorovať tie zhrozené výrazy. Budem zavretá vo svojej izbe nikoho si všímať nebudem, oni si všímať mna nebudu tiež. Ale jedného chalana v našom deckom domove sa nedá envšimnúť. Volá sa Jeffry. Je uplne že nádehrný. Ach čo to táram?? Už nech som v tej škole. Zrazu niečo do mna vrazilo.
Jeffry: Och prepáč nevšimol som si ťa.
Ja: To nevadí.
Jeffry: Ja som Jeffry ale všetci mi hovoria JEff. Och a ty budeš Jessica že?
Ja: Ano som Jessica. Ale nijako mi nehovoria iba Jessica. Nemám kamarátov. :(
Jefrry: Ahá tak ja už bude musieť ísť stretneme sa ešte?
Ja: Možno. Som rada že som ťa spoznal. Tak ahoj!
Ja: Možno. Som rada že som ťa spoznal. Tak ahoj!
Boše čo som to ja tárala?? Som rad aže som ho spoznala?? Nevadilo mi že do mna vrazil? Jasné že mit o vadilo!! Neznášam lásku!! neznášam kamarátstvo!! Milujem bolesť a utrpenie!! Ach už nech sa skončí tento deň
PO ŠKOLE
Konečne!! Idem do "môjho senzačného domova"! Ach enznášam to tam.
Jeffry: Jess to si ty. Som rád že som ťa stretol. Ty bývaš tiež v domove že:
Jessica: Ano prečo?
Jeffry: Tak či by sme nemohli ísť spolu?
Jessica: Ano prečo?
Jeffry: Tak či by sme nemohli ísť spolu?
Jessica: Ach jasné mohli. V pohode :)
Jeffry: Ty si sa usmiala abo sa mi to len zdalo?
Jessica: OCh to sa ti muselo len zdať.
Jeffry: Nie nezdalo sa mi to. Ach už sme tu. :(
Jessica: OCh to sa ti muselo len zdať.
Jeffry: Nie nezdalo sa mi to. Ach už sme tu. :(
Jessica: Ano sme :(
Jeffry: Jess? Môžem...?
On ma pobozkal!! Jeffry ma pobozkal!!
Pokračovanie nabuduce.

zatial fajn